Basnicky.sk

Bolo to dávno,
keď som ťa stretol,
tesne pred búrkou,
hoci bolo leto.

Začalo pršať,
vtedy si sa usmiala,
možno si to pamätáš,
keď dáždnik si mi podala.

Boli sme si blízky,
ešte keď sme boli deti,
krásne si sa smiala
a ja som ti nosil kvety.

Chodili sme spolu
do vody sa máčať,
vždy si veľmi chcela
vedľa mňa kráčať.

Pomaly sme rástli,
potom prišla škola,
vo chvíľach ťažkych
vedľa mňa si bola.

Bolo nám spolu krásne,
ani sme to nevnímali,
ten slastný pocit
keď sme jeden druhého mali.

Nie je láska bez prekážok,
ani naša nebola,
je to veľmi ťažké
keď na päty lepí sa smola.

Naše cesty sa rozišli,
bol to asi osud,
neviem ako ty,
veď sama to posúď.

Každý vlastný život
začali sme žiť,
ani sme to necítili,
že spolu máme byť.

Čas pomaly plynul,
na všetko sa zabúdalo,
keď sme sa však opäť stretli
mne sa vtedy asi niečo stalo.

Vtedy som si uvedomil,
že bez Teba som bol ničím,
keď som niekedy šepkal
tak teraz už kričím!

MILUJEM ŤA!!!!!!!!